Komunikačný model nových médií.

CELÝ TEXT NÁJDETE TU.

Príspevok ponúka autorský aktualizovaný komunikačný model nových médií.

Kľúčové slová: médium – komunikácia – komunikačný model – digitalizácia – sociálna realita

Komunikačný model nových médií / Oborník Peter. In.: Hľadanie ekvivalentností VIII. = V poiskach ekvivalentnosti VIII : zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, konanej dňa 12. novembra 2015 na Inštitúte rusistiky FF PU v Prešove = sbornik dokladov, pročitannych na meždunarodnoj konferencii, sostojavšejsia 12 nojabria 2015 g. na Institute rusistiki (IRU) FF PU v Prešove. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2015, ISBN: 978-80-555-1430-7. S. 245-254.

Ko(mo)difikácia jazyka

Posuny v systéme kódov ako symptómy tabloidizácie televízneho spravodajstva

CELÝ TEXT NÁJDETE TU.

Kľúčové slová: televízne spravodajstvo, žurnalistika, tabloidizácia, kód, rekonštrukcia, dramatizácia, vizualizácia

Kapitoly: 1 Televízne spravodajstvo a mediálna kompetencia jeho publík 2 Tabloid a tabloidizácia: zopár poznámok k teoretickým konceptom 3 Aspekty rekonštrukčných a dramatizačných postupov v spravodajskej tvorbe 4 Dve tendencie spravodajstva: ikonizácia verbálneho a verbalizácia vizuálneho 4.1 Ikonizácia verbálneho ako „doslovnosť“ obrazu 4.2 Doslovná verbalizácia vizuálneho a deiktická povaha tabloidu

Posuny v systéme kódov ako symptómy tabloidizácie televízneho spravodajstva / Bočák Michal - Oborník Peter. In. Jazyk a kultúra [elektronický zdroj] : internetový časopis Lingvokulturologického a prekladateľsko-tlmočníckeho centra excelentnosti pri Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Roč. 6, č. 23-24 (2015), online, s. 162-174. ISSN: 1338-1148.

Kofola - dekáda vianočného prasaťa

Celý text nájdete v .pdf verzii TU.

Pôvod produktu Kofola sa viaže k československému závodu Galena a výskumu, zameranému na potenciálne využitie prebytočného kofeínu pri pražení kávy, ktorého výsledkom sa stáva sladkokyslý sirup Kofo, základná zložka Kofoly, uvedenej na trh v roku 1962 ako prvý substitučný kolový nápoj, teda priama konkurencia voči populárnej americkej Coca-Cole a Pepsi Cole. (wikipedia.cz, 2012) Komerčná história súčasnej Kofoly súvisí s emigrujúcou gréckou rodinou Samarasovcov, ktorá sa usídlila v socialistickom Československu. Strategickými investíciami neskôr patentujú československú značku „Kofola“, uvedomujúc si jej tradičnú hodnotu kultúrnej komodity (jakbytuspesny.cz, 2012), tzv. kofoly. Z kofoly sa stáva Kofola. Kedysi akýkoľvek kofolový nápoj je v súčasnosti komunikovaný so spotrebiteľom ako značka, či patent, eskaluje poziciovanie produktu ako jediného, originálneho. Podpornou súčasťou marketingového mixu sa stáva aj antikonkurenčná komunikačná stratégia „Nepite kofotiny“ s dvojzmyselným vulgárnym podtextom, apelom na jedinečnosť, originalitu: „Originál je len jeden. Kofola original.“ Komunikačný mix Kofoly vyplýva z dobrej znalosti trhu, kultúrnych faktorov, spôsobu myslenia, zvykov a tradícií. Podľa Burtona sa mnoho marketingových stratégií zameriava práve na analýzu „dôležitých hodnôt spoločnosti, jej mýtov a symbolov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou kultúry“. (Burton, 2008, s. 4) Domnievame sa, že nápoj Kofola je v súčasnosti vnímaný ako národný produkt s odvolaním sa na Hrocha, ktorý uvažuje o národe ako o „veľkej sociálnej skupine, ktorá je integrovaná nie len na základe jedného, ale na základe viacerých druhov predmetných vzťahov (ekonomických, politických, jazykových, kultúrnych, náboženských, geografických, historických) a ich subjektívnej reflexie kolektívneho vedomia.“ (Hroch, 1996, s. 61) Je očakávateľné, že Kofola volí nastavenie prevažných častí svojho komunikačného mixu práve v súvislosti s jej tradíciou, ktorú sama propaguje (napr. „Láska nie je žiadna veda. Kofola to vie už 50 rokov.“), preto bol príchod spotu vianočného prasaťa pomerne prirodzeným výstupom správnej segmentačnej konfigurácie audiovizuálnej reklamy.

Komunitné médiá: mikrosociálna perspektíva

CELÝ TEXT NÁJDETE TU.

Príspevok stručne opisuje súčasný duálny systém na Slovensku deliaci médiá na komerčné a verejnoprávne, aby poskytol názorovú pluralitu ako výsledok spoločenského a kultúrneho vývoja v niekdajšom Československu a po jeho rozdelení. Kým otvorený pomerne deregulovaný trh komerčných médií je vysoko dynamický a progresívny, výsostne elektronické verejnoprávne médiá – Slovenský rozhlas (SRo) a Slovenská televízia (STV) byť dynamické a progresívne (trhovo motivované) nemusia. Aj napriek mnohým podobnostiam (vrátane poslania) sa od seba SRo a STV vzďaľujú a paradoxne, najmä zlé hospodárske výsledky STV vedú k ich najvýraznejšej zmene, vytvoreniu spoločnej inštitúcie Rozhlas a televízia Slovenska, pričom STV sa oproti SRo aj po zlúčení javí ako hospodársky nestabilná (nepredvídateľná) s nízkym trhovým podielom a nedostatočným počtom programov verejnej služby pre špecializované komunity, neziskové organizácie a občiansky aktivizmus. Vzniknutý „prázdny“ priestor by mohla doplniť podpora komunitných médií, ktoré oproti doterajšiemu modelu riadenia, organizácie, programovania a produkcie zhora nadol ponúkajú možnosť zdola nahor – občianskym iniciatívam stojacim pri zrode slovenských médií (a slovenského národa vôbec). Domnievame sa, že podporou komunitných médií ako mikrosociálnej perspektívy, ktorú vnímame ako minoritnú nezávislú otvorenú prosociálne orientovanú iniciatívu prevažne homogénnej skupiny členov v rámci úzkeho regiónu s perspektívou dlhodobej udržateľnosti a poskytovania príležitosti aktívnym „bežným“ ľuďom, sa zlepší priestor pre názorovú pluralitu a naplnenie poslania verejnej služby (najmä) na úrovni televízneho vysielania.

Komunitné médiá : mikrosociálna perspektíva / Peter Oborník. In. Médiá a text 5. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2015. ISBN: 978-80-555-1494-9. S. 260-273.

Re-Prezentácia identity v hudobnom videoklipe

Celý text nájdete v .pdf verzii TU.

Komunikačný zámer hudobného videoklipu je primárne totožný s marketingovým zámerom. Hudobný videoklip ako komunikát, resp. mediálny produkt má v procese targetingu (výberu segmentu, skupiny spotrebiteľov s podobnými reakciami na súbor stimulov) vytvoriť jasný a zreteľný positioning. (Kotler, 2007) Hudobný videoklip je na jednej strane nástroj promotions, teda komunikačnej politiky, v ktorej prostredníctvom svojich vizuálnych kódov motivuje ku kúpe hudobného singla. Z hľadiska dohodobej stratégie spolupracuje na tvorbe imidžu speváka, alebo značky samotného produktu. Za značku v tomto prípade môžeme pokladať meno speváka, speváčky, alebo hudobnej skupiny. Vo svojej vizuálnej performancii ponúka ľahko dekódovateľný model, vytvára zdanlivú individualistickú ikonu, pričom prostredníctvom sociálneho akcentu kreuje symbolické prostredie. Bandura (2001) považuje za dominantný prostriedok šírenia symbolického prostredia technologický vývoj, ktorý „radikálne zmenil sociálny difúzny proces... Sociálne praktiky sú nielen široko difúzne v spoločnostiach, ale aj v myšlienkach, hodnotách a štýloch vedenia. Sú modelované po celom svete. Elektronické médiá zohrávajú stále väčšiu rolu v multikultúrnej zmene. Televízne modelovanie sa dnes používa na uskutočnenie spoločenskej zmeny na úrovni komunity a celej spoločnosti.“

Miera persuázie môže mať priamy súvis s mierou aktívnej percepcie. Aktívny percipient má môžnosť voliť z mediálnych obsahov taký, ktorý je najbližší jeho prirodzenej identite. Bilandzicová a Trapp (2000) uvádzajú „štýlové referencie“, ktoré vznikajú percepciou spoločných symbolov v hudobných videoklipoch. Tie by mali slúžiť k individuálnej identifikácii a k určení vlastnej identity. Hudobné videoklipy v sebe nesú často metaforické posolstvá s viacerými interpretačnými možnosťami. Percipient v nich môže nachádzať priestor na vytvorenie vlastných kontextov v súvislosti so svojou prirodzenou identitou, na druhej strane pri stotožnení sa so zobrazenou identitou môže dochádzať k osvojeniu ďalších sociálnych, či symbolických rámcov. Intenzita vplyvu hudobného videoklipu na prirodzenú identitu diváka môže mať súvis s progresívnym, inovatívnym stvárnením, kooperujúcim modelu AIDA v reklame. Pozornosť upúta nová sociálna reprezentácia, ktorá kooperuje s diváckym záujmom, individuálnymi snami a túžbami a apeluje na modifikáciu prirodzenej identity podľa ponúkaného vzoru, ktorý je často sociálne prediktabilný. Neustále opakovaným premietaním hodnotových rámcov strácajú samotné kódy, či sociálne posolstvá intenzitu v súvislosti s percepciou, na druhej strane sa stávajú súčasťou overenej skutočnosti, dogmy, alebo podvedomia.

Re-Prezentácia identity v hudobnom videoklipe / Peter Oborník. - In: Jazyk a kultúra [elektronický zdroj] : internetový časopis Lingvokulturologického a prekladateľsko-tlmočníckeho centra excelentnosti pri Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. - ISSN 1338-1148. - Roč. 3, č. 9 (2012), online, [3] s.

Tvorba a recepcia rozhlasového a televízneho textu

Aktuálne nám vyšla prvá učebnica zameraná na elektronické médiá v rámci mediálnych štúdií na Slovensku: Tvorba a recepcia rozhlasového a televízneho textu, v ktorej sú zverejnené dve autorské kapitoly:

Programovanie v televízii TU.

Nové trendy v ére digitálnych médií TU.

Sociokultúrne trendy mainstreamových hudobných videoklipov 21. storočia: systém paradoxov - globalizácia kultúry mládeže

Celý text nájdete v .pdf verzii TU.

Šesť pravidiel sociálnych sietí

Celý text nájdete v .pdf verzii TU.

21. storočie je storočím komunikačnej zmeny. Vízia McLuhanovskej globálnej dediny (McLuhan, 1967, s .63) ako futuristickej verzie sociálneho média sa stáva neustále reálnejšou vďaka technologickým progresom spojeným s transformáciou informácií z analógového na digitálny tok umožňujúci nástup nových interaktívnych médií založených na báze webových a mobilných technológií. Prioritným predpokladom pre dnešnú sociálnu interakciu prostredníctvom masmédií bol vznik sociálnych väzieb medzi dvoma uzlami – užívateľmi, kopírujúci sociálnu štruktúru vo všetkých aspektoch (najmä demografických), sociálnych úrovniach (domov-rodina, priatelia, kolegovia, známi a pod.) a formách komunikácie (interpersonálna, skupinová, inštitucionálna atď.). Počiatky sociálnej siete sú datované v 80-tych rokoch 20. storočia vďaka tzv. „Bulletin Board Systems – BBSs“, umožňujúcich užívateľovi prihlásiť sa (prostredníctvom veľmi pomalého pripojenia), zdieľať softvér a dáta, rovnako ako posielať súkromné správy a prispievať na verejných nástenkách.“ (Zarrella, 2010, s. 53) V súčasnosti sú sociálne médiá jedným z najdôležitejších zasielateľov noviniek, k čomu využívajú prevažne platformy Facebook a Twitter.

Šesť pravidiel sociálnych sietí / Peter Oborník. - In: Jazyk a kultúra [elektronický zdroj] : internetový časopis Lingvokulturologického a prekladateľsko-tlmočníckeho centra excelentnosti pri Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. - ISSN 1338-1148. - Roč. 5, č. 17-18 (2014), online, [4] s.

Praktická analýza popkultúrneho kódu v hudobných videoklipoch

Celý text nájdete v .pdf verzii TU.

Vizuálny kód je v hudobnom videoklipe šifrovaný pomocou horizontálnej, časovej a vertikálnej, paradigmatickej línie. Komplexnosť analytického procesu určuje syntéza množiny príznakových maxím, identifikátorov, priesečníkov spomínaných osí, ktoré majú percepčno-stimulatívny charakter. Analýza hudobného videoklipu predpokladá individuálnu motiváciu pri samotnom výbere analytickej vzorky a konfrontáciu s normatívnymi „objektívnymi“ štruktúrami, ktoré analytický materiál obsahuje. Výsledkom praktickej analýzy hudobného videoklipu je rozbor vizuálnych záberov a autorský postoj v snahe o názorovú objektivitu. Pod pojmom názorová objektivita rozumieme napätie medzi subjektívnym názorom autora a sledovaným objektom. Objekty nadobúdajú význam v diskurzoch, s ktorými sú vo vzájomnej konexii. Harré, Gillet (2001) Praktická analýza hudobného videoklipu extrahuje dešifrovaný kód vo forme nositeľa diskurzívnej podstaty. Tento proces nepovažujeme za konkretizáciu abstraktného, ale za kontextovú modifikáciu naznačených výsledkov. Hartley vníma diskurz aj ako „spoločenský proces tvorby a reprodukcie významu (významov)“, pričom sociálne aspekty nachádza na podkladoch semiotiky, postštrukturalizmu, intertextuality a kontextu. (Hartley, 2002, 73) Praktickosť analýzy hudobných videoklipov spočíva v uvedomení si kontextových paradigiem, vyplývajúcich zo segmentálnych vizuálnych záberov. Praktickú analýzu popkultúrneho kódu v hudobných videoklipoch uzatvára prienik prezentovaných mediálnych a individuálnych diskurzov (zjednodušene individuálne diskurzy). Dôraz je kladený na autorskú individualitu a hĺbku poznania, ktoré sú predpokladom súvislostí. Mieru osobnosti nachádzame v schopnosti zaujať rozdielne postoje v rámci odlišných diskurzov a v schopnosti vytvárať vlastné diskurzy s určitou dlhodobou integritou. Harré, Gillet (2001)

Cieľom praktickej analýzy popkultúrneho kódu v hudobných videoklipoch je diskurzívny individualizmus, zohľadňujúci disponibilné zdroje, marketingový normativizmus a mediálny diskurz.

Praktická analýza popkultúrneho kódu v hudobných videoklipoch / Peter Oborník. - In: Jazyk - médiá - text : zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie ... pri Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. - Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta, 2012. - ISBN 978-80-555-0535-0. - S. 136-141.

Minoritné identity v mainstreamových hudobných videoklipoch

Celý text nájdete v .pdf verzii TU.

Štúdia sa zameriava prevažne na prezentáciu černošského etnika, gayskej a lesbickej sexuálnej menšiny v produkcii hudobných videoklipov. Snaží sa o odhalenie a generalizáciu mainstreamových trendov v oblasti hudobných videí a ich adaptáciu v multikultúrnom kontexte s praktickou aplikáciou na súčasný stav mediálnej prezentácie minoritných subkultúr. Mainstreamová prezentácia hudobných videoklipov vytvára pod vplyvom globalizácie preferenčné rámce pri zobrazení minorít a kultúrnych segmentov, pričom utláča podstatu, diverzitu etnicity a identity v jedinečnom kultúrnom prostredí, postihujúc najmä sexuálne menšiny LGBT (lesbický, gay, bisexuálny a transrodový).

Komerčné rozhlasové vysielanie ako prostriedok šírenia „verejnoprávnych“ informácií v regióne

Celý text nájdete v .pdf verzii TU.

Trendy v komercionalizácii rozhlasových staníc postupujú vzhľadom na celoslovenské komerčné rozhlasové vysielanie plošne. Výnimkou sú lokálne rozhlasové stanice, ktoré získavajú poslucháčsku základňu na základe miestnej emócie. Práve zdieľanie spoločného lokálneho pocitu môže nahradiť komerčnú emocionalitu a bulvarizáciu informácií s cieľom atraktivizácie vysielacej formy a obsahu. Atraktivizácia, stojaca na strane subjektivity potláča primárnu objektivitu, cieľovú pre verejnoprávne médiá. V moderovaných blokoch dochádza k progresu formy často na úkor obsahu, podobné tendencie môžeme nájsť aj v rozhlasovom spravodajstve. Spravodajstvo lokálnych rozhlasových staníc primárne nepotrebuje progres emocionality, vedúci k zvýšenému záujmu o formu, než obsah a bulvarizácii spravodajských blokov. Témy sú zväčša lokálne, inovatívne. Cieľom je lokálne publikum, čo predvída spracovanie a aktualizáciu aj takých spravodajských informácií, ktoré nie sú pre celoplošné médiá zaujímavé, no majú vysoký referenčný potenciál pre lokálne publikum. Dozvedajú sa z nich informácie o miestnej politike, kultúrnych, či školských akciách a novinkách v meste. Lokálne rozhlasové stanice často nezabúdajú ani na občiansky servis, pomoc pri hľadaní stratených zvierat, či propagáciu neziskového sektora, čo ich diferencuje od komerčnej sféry smerom k službe verejnosti. Právo na informácie, či sloboda prejavu patria k právam občanov. Bez komerčnej bulvarizácie s cieľom informovať nesú podobnosť s vysielaním verejnoprávnych rozhlasových staníc, a preto nesú špecifické postavenie na trhu.

Hudobný videoklip – teória a trendy

OBSAH

Intuitívne programovanie v rozhlase

Celý text nájdete v .pdf verzii TU.

1. Motivácia rozhlasového vysielania
1. 1 Poslucháči

Základnou motiváciou pre vznik, či vysielanie rozhlasu sú poslucháči. Po vzniku nového terestriálneho rozhlasového kanálu a jeho systematickej propagácii na trhu, ktorej základným cieľom je osloviť čo najväčšiu potenciálnu poslucháčsku základňu. Tento cieľ sa progresívne modifikuje a zameriava už aj na „kultiváciu“ poslucháča, vzhľadom na kreovanie stabilného vzťahu k rozhlasovej stanici. (Warren, 2005) V širšom zmysle ide o vznik poslucháčskej komunity. Do tohto procesu vstupuje potenciálny poslucháč ako formovaná osobnosť. Môžeme predpokladať, že s médiom, akým je rozhlas sa v minulosti stretol, aspoň na minimálnej percepčnej báze si osvojil jeho programovú štruktúru, zvykol si na istý rozhlasový štandard, formát a selektoval spomedzi všetkých rozhlasový kanál (resp. viac kanálov), ku ktorému inklinuje. Cieľom komerčného média je získať väčšinu, čo je v dobe expanzie technologických možností a rastu mediálnej ponuky, foriem a staníc rozhlasového vysielania čoraz ťažšie.

Prispieva k tomu aj novátorská možnosť založenia vlastných domácich individuálnych rozhlasových staníc, či takmer neobmedzené možnosti internetového vysielania. Snaha o vysokú počúvanosť s rastúcim trendom, ktorá zabezpečí dostatočný prílev financií z reklamy, tvorbu trhovej prestíže, prípadne budovanie dobrého mena, súvisí práve s poslucháčskou základňou. Tú spája minimálne jeden motív – obľúbenosť tej istej rozhlasovej stanice. Miera počúvanosti, obľúbenosti, či samotnej poslucháčskej aktivity a interakcie však nemusí zohrávať primárnu rolu. Prvoradá je motivácia: obľúbenosť – počúvanosť, a teda existencia poslucháčskej komunity, ktorá vo svojej podstate nemusí byť totožná s cieľovou skupinou rozhlasovej stanice. Boj o väčšinu sa stal aktivitou aj našich, slovenských rozhlasových inštitúcií. Komercionalizácia vysielanie môže byť pre ne logické riešenie trhového úspechu.

Intuitívne programovanie v rozhlase / Peter Oborník. - In: Jazyk a kultúra [elektronický zdroj] : internetový časopis Lingvokulturologického a prekladateľsko-tlmočníckeho centra excelentnosti pri Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. - ISSN 1338-1148. - Roč. 1, č. 2 (2010), [5] s.

Texty elektronických médií : stručný výkladový slovník